Predtým, ako začnete hrať - Priebeh curlingového zápasu

Autor: Veronika Kvasňovská | 7.8.2015 o 20:33 | Karma článku: 2,20 | Prečítané:  290x

V tomto článku Vám stručne popíšem, ako prebieha taký curlingový zápas. Pravidlá a curlingové potreby sme si vysvetlili už v predchádzajúcich článkoch, preto v tomto článku už nevysvetľujem niektoré pojmy.

Pred zápasom

Predstavme si fiktívny zápas, v ktorom nastupuje tím 1.CC Bratislava 2 proti tímu CC Súper. Pred každým zápasom, či už je prípravný alebo súťažný, lokálny alebo majstrovský, je absolútne nevyhnutné, aby sme sa dostatočne rozcvičili. Každý tím má svoje zaužívané rozcvičenie, často to býva rozohriatie svalov, rozhýbanie namáhaných kĺbov, strečing. Veľmi často sa tím rozcvičuje pekne spolu, tímovo. Po rozcvičke nasleduje krátka tímová porada s trénerom (ak ho máme k dispozícii), kde si tím dohodne taktiku do nastávajúceho zápasu.

Pred súťažným zápasom treba vybaviť aj formality, a to vypísať súpisku hráčov. V nej sa uvedie, ktorý hráč bude hrať na ktorej pozícii, zapíše sa aj meno náhradníka a trénera, s ktorým tím môže počas time-outu konzultovať hru. Takisto je fajn sa ešte pred zápasom presvedčiť, či má tím kompletné a bezchybné vybavenie, dostatočný pitný režim, niečo ľahké na zahryznutie a dresy tej správnej farby :).

V mojom tíme zvykneme chodiť na zápas približne hodinu a pol pred začiatkom samotného zápasu, aby sme celú procedúru pohodlne a bez stresov stihli. Správne psychické rozpoloženie je v curlingu kľúčové!

Pred zápasom sa ešte odohrajú oficiálne tréningy. Ich dĺžka môže byť rôzna, záleží od súťaže, najčastejšie je to 9 minút pre každý tím. Tím počas tohto času má ešte možnosť sa rozhýbať, ale najmä vyskúšať aktuálnu rýchlosť, točivosť a kvalitu ľadu. Na konci tréningu odhodí jeden hráč, najčastejšie skip, jeden kameň s cieľom trafiť čo najbližšie k stredu, tzv. last stone draw (skratka LSD). Tento kameň sa následne odmeria a podľa toho, ktorý tím bol bližšie k stredu, má tím výhodu posledného kameňa do prvého endu.

 

Začiatok zápasu

Na začiatku zápasu si tímy preukážu navzájom úctu, a síce podajú si vzájomne ruky a poprajú si dobrú hru (doslova „Good game!“). Na niektorých turnajoch sa zvyknú vymieňať aj drobné darčeky. Ešte tímový pokrik a ide sa na to!

Tímy sa pri odhadzovaní kameňa striedajú po každom odhodenom kameni. To, ktorý tím začína, záleží od výhody posledného kameňa. Ako už samotný názov napovedá, ide o výhodu, ktorá umožňuje tímu odhodiť úplne posledný kameň v ende. Práve týmto posledným kameňom totiž môže tím rozhodnúť end – či už navýšiť bodové skóre alebo správne umiestneným kameňom úplne hru otočiť. O tom, ktorým tím bude mať túto výhodu v prvom ende, sa najčastejšie rozhoduje už vyššie spomínaným last stone draw. Na menej formálnych turnajoch resp. priateľských zápasoch sa o výhodu buď hodí minca, alebo rozhodne kameň-papier-nožnice :). Vo všetkých nasledujúcich endoch je už výhoda posledného kameňa pevne daná, a to tak, že výhodu má vždy ten tím, ktorý v predchádzajúcom ende neskóroval. Ak by end skončil výsledkom 0:0, výhoda ostáva tímu, ktorý ju mal v práve skončenom ende. Pokiaľ to nie je pevne stanovené regulami turnaja, tím bez výhody posledného kameňa má právo si vybrať farbu kameňov, s ktorými bude hrať.

Takže začiatok fiktívneho zápasu. Tím 1.CC Bratislava II hodil v tréningu LSD dĺžky 15cm, tím CC Súper 29cm. Preto v prvom ende začína ako prvý tím hádzať CC Súper. Po podaní rúk sa tímy presunú v rámci dráhy na svoje pozície. Skipovia oboch tímov sa odoberú do kruhov na opačnom konci dráhy, zvyšní traja hráči 1.CC Bratislava II sa postavia do priestoru medzi courtesy line-ami a hráči CC Súper sa pripravia na odhod kameňa. Lead tímu si vezme kameň svojej farby a pripraví sa v hack-u na odhod. Zvyšní dvaja hráči budú tento kameň zametať a prípadne merať jeho rýchlosť pomocou stopiek a kričať skipovi rýchlosť kameňa. Akonáhle sa kameň zastaví v kruhoch, prípadne vypadne z hry (prejde celým objemom back-line, dotkne sa side-line, neprejde celým objemom hog-line), druhý tím sa pripraví na svoj odhod. Takto sa hráči postupne striedajú. Ako som už písala v predchádzajúcom článku O hráčoch, kamene hádžu všetci členovia tímu, vždy po dvoch, skip najčastejšie hádže svoje kamene ako posledný. Po odhodení všetkých 16 kameňov nastáva vyhodnotenie endu. Vice-skipovia oboch tímov sa na výsledku musia vždy dohodnúť, vždy v zmysle fair-play. Ak nevedia voľným okom posúdiť, ktorý kameň je lepší, môžu požiadať rozhodcu o zmeranie nerozhodných kameňov. V našom fiktívnom zápase skóroval v prvom ende tím 1.CC Bratislava II jedným kameňom, teda priebežne vyhráva 1:0 a zároveň prenecháva výhodu posledného kameňa na CC Súper. A začína ďalší end.

 

Časový limit

Bežné turnaje a prípravné zápasy nie sú obmedzované časom, napriek tomu tímy by nemali veľmi zdržiavať pri odhadzovaní kameňa a pri riešení taktiky. Desaťendový zápas totiž môže trvať 2,5 – 3 hodiny, v krajnom prípade aj 3,5 – 4 hodiny, čo je v chladnom prostredí curlingovej haly naozaj veľmi veľa. Na majstrovských turnajoch sú tímy obmedzené časovým limitom. Každý tím dostane svoju vlastnú časomieru a časový limit, počas ktorého musí odhádzať všetky svoje kamene. Pravidlá a dĺžka tohto limitu sa často menia, najčastejšie je tento limit stanovený na celý zápas, čiže tím sám rozhoduje, ktoré endy bude hrať v rýchlom tempe a ktoré endy naopak spomalí a dopraje si čas na rozmyslenie. Aktuálne pravidlo o časovom limite je 35minút pre jeden tím na zápas. Týchto 35 minút je však čistý čas na „rozmýšľanie“, čo bude tím hrať, aký typ kameňa hodí. Akonáhle sa hráč odrazí od hacku, časomiera sa zastaví. Po zastavení kameňa, resp. jeho vypadnutí z hry, sa spúšťa časomiera súpera.

Tento časový limit je celkom prísny, tímy si musia takúto hru dopredu nacvičiť. Inak sa im môže ľahko stať, že s časom nevyjdú. Ak tímu vyprší časový limit, automaticky prehráva celý zápas (bez ohľadu na skóre).

Tímy ešte majú okrem časového limitu k dispozícii time-out, zvyčajne jeden za celý zápas. Time-out má dĺžku jednej minúty a smie byť počas neho prítomný pri dráhe tréner alebo náhradník. Tento čas sa zvykne využiť v náročných endoch a ku koncu zápasu na poradu s trénerom.

Prestávka

Počas zápasov na oficiálnych a majstrovských turnajoch sa vždy zaraďuje aj 5 alebo 10 minútová prestávka, najčastejšie po skončení 5. endu. Prestávky zvyknú tímy využiť na poradu s trénerom (ktorý má počas zápasu prísne zakázané komunikovať s hráčmi). Je to vhodný čas na rozobratie doterajšieho priebehu zápasu a na prípadnú zmenu taktiky, ak sa tímu veľmi nedarí. Počas prestávky sa ešte hráči najedia, prípadne ponaťahujú, ešte sa vzájomne povzbudia a ide sa ďalej :).

 

Ukončenie zápasu

Zápas štandardne končí po odohraní všetkých desiatich endov, sčítajú sa body a určí sa víťaz. Avšak zápas sa môže ukončiť aj skôr. Tím 1.CC Bratislava II vyhráva po 9. endoch so skóre 11:2. Tím CC Súper už nemá ani teoretickú šancu vyhrať tento zápas, keďže v desiatom ende má k dispozícii iba osem kameňov, čiže teoreticky môže znížiť na 11:10, ale vyhrať už nemôže. Je to tzv. matematická prehra, preto sa už desiaty end neodohrá. Podobná situácia môže byť napríklad za stavu 9:2. Tím CC Súper má ešte teoreticky šancu vyhrať, avšak zahrať aspoň sedem kameňov lepších ako súper je veľmi náročné. Ak tím usúdi, že nemá schopnosti na to, aby takýto výsledok uhral, môže zápas vzdať a do desiateho endu už nenastúpi. Konečný výsledok je potom 9:2. Takýto predčasný koniec zápasu však môže nastať až po minimálne šiestich kompletne odohraných endoch. Na vrcholových podujatiach sa to stáva celkom bežne. Ak tím hrá proti ťažkému súperovi alebo nemá celkom „svoj deň“ a po šiestom ende prehráva 0:15, radšej takýto zápas vzdá čo najskôr a do siedmeho endu už nenastúpi. Aj keď podľa počtu kameňov, ktoré má k dispozícii (4x po 8) by tím mohol vyhrať, je to však prakticky nemožné, hlavne keď sa tímu technicky nedarí a súper hrá taktiku s malým počtom kameňov (viď článok o základných taktikách). Tím v takomto prípade radšej ušetrí fyzické a psychické sily na ďalší zápas.

Ďalším spôsobom, ako predčasne ukončiť zápas, je matematická prehra, ktorá nastane počas posledného endu. Takáto situácia môže nastať, ak je celkový výsledok tesný, napríklad tím vyhráva 8:6. Tím CC Súper si povie, že ešte skúsi zahrať tri víťazné kamene (čo nie je nereálne). Tím 1.CC Bratislava II si však nechce nechať ujsť víťazstvo, preto bude všetky súperove kamene vyrážať z hry von (v zmysle pravidiel a taktiky). Tímu CC Súper tak budú postupne vypadávať kamene z hry von, až kým im nezostane maximálne 1, ktorý môže skórovať. Keďže v takom prípade by bolo výsledok zápasu 8:7, čiže tím CC Súper už nemá šancu na víťazstvo, opäť nastáva matematická prehra. Tím 1.CC Bratislava II už za takéhoto stavu nemusí svoje zvyšné kamene odohrať a zápas sa ukončí uprostred desiateho endu. Takýto end sa potom do konečného výsledku nepočíta.

Celkom bežná je aj situácia, že po odohraní všetkých desiatich endov je výsledok nerozhodný. Potom nasleduje ešte jeden, rozhodujúci end, tzv. extra-end. Ten sa hrá podľa rovnakých pravidiel, ako všetky ostatné zápasy. Ak by aj extra-end skončil nerozhodne 0:0, nasleduje ďalší extra-end.

 

Po zápase

Po skončení zápasu, či už riadnom alebo predčasnom, si tímy znova podajú ruky a vzájomne si poďakujú za hru. Na menej formálnych turnajoch je dobrým zvykom, že víťazný tím pozve svojho súpera na drink. Ja so svojím tímom si zvykneme po zápase rýchlo prebrať bezprostredné pocity a myšlienky, potom sa prezlečieme, zbalíme si výstroj a ideme na nejaké kľudné miesto rozobrať zápas, prípadne naše priebežné umiestnenie v tabuľke turnaja, preberieme si, čo bolo dobré a čo zlé, a nápady na zlepšenie do budúcna. No a potom ideme na ten drink :).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?